Preskočiť na obsah

Planckov čas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Planckov čas tP je jednotka času definovaná a zavedená Maxom Planckom používaná najmä v kvantovej fyzike. Planckov čas je považovaný za najkratší možný časový interval.

Dve čísla umiestnené v zátvorkách značia neistotu (štandardnú odchýlku) posledných dvoch cifier hodnoty.

Planckov čas je doba potrebná na pohyb fotónu po dráhe rovnajúcej sa Planckovej dĺžke (cca 1,6 · 10−35 m), preto je považovaný za kvantum času. Odhadovaný vek vesmíru podľa teórie veľkého tresku (4,31 · 1017 s) vyjadrený v Planckovom čase je približne 8 · 1060 tP.

Doteraz najkratší zmeraný časový interval je približne 100 attosekúnd (10−16 s), čo je takmer 2 · 1027krát viac než Planckov čas.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]